Obr.: Úplná polára klzáku Aeros KPL3 (čierna), a spolu s brzdiacim padákom 1m^2 (fialová)
Je jasné, že brzdiaci padák (anglicky drogue chute - "vlečný padák") zväčšuje opadanie krídla. Otázkou je aký vplyv má na doprednú rýchlosť, tzn. či nie je riskantné ho použiť pri silnom protivetre, alebo pri unikaní zo silného stúpania keď nás dobieha búrkový mrak. Na otázku sa dá odpovedať po nakreslení úplnej letovej poláry. Úplná letová polára nie je obmedzená maximálnou rýchlosťou, ktorú vieme dosiahnuť úplným pritiahnutím hrazdy až ku kolenám, ale pokračuje až do strmhlavého letu. Nová (fialová) polára, ktorá platí pre klzák spolu s brzdiacim padákom vznikne tak, že k odporu krídla, ktorý sa mení podľa uhla nábehu, pripočítame pevný súčiniteľ odporu padáku. Na obrázku je polára pre klzák Aeros KPL3 a brzdiaci padák s plochou 1m^2.
Obr.: Úplná polára klzáku Aeros KPL3 (čierna), a spolu s brzdiacim padákom 1m^2 (fialová)
Je vidieť, že teoretická maximálna rýchlosť, ktorú by sme mohli dosiahnuť pri lete strmhlav, sa výrazne zmenší (z 60 na 35 m/s, tj. z 220 na 120 km/h). Nás však nezaujíma maximálna rýchlosť voči vzduchu (šikmo dole), ale horizontálna zložka rýchlosti (proti vetru), a najmä posun tejto zložky pri maximálnej rýchlosti, akú vieme prakticky dosiahnuť (80-100 km/h). Stačí si iba zväčšiť malý výrez celej letovej poláry, v ktorom sa bežne pohybujeme.
Obr.: Výrez letovej poláry pre praktické rýchlosti, a posun jednotlivých rýchlostí s padákom.
Vidieť že až pri rýchlosti 80km/h nastáva badateľné zníženie horizontálnej zložky (okolo 10%), takže pri menších rýchlostiach nie je veľký rozdiel oproti klzáku bez brzdiaceho padáku. je to spôsobené tým, že pri plochej dráhe letu je rýchlosť určovaná hlavne súčiniteľom vztlaku, ktorý sa vôbec nemení, a odpor sa prejaví iba zväčšeným opadaním.